Patrí mi to

Ako často sa rozčuľujete? Ľahko vybuchneme, urážame sa nad nespravodlivosťou a požadujeme to, čo nám podľa nás «patrí». Lenže práve toto rozčúlenie nám nebadane kradne pokoj a Božie požehnania.

V tomto posolstve pastor Andrej Poliščuk rozoberá tri biblické príbehy o ľuďoch, ktorí sa odnaučili byť vďační. Prečo sa Izraeliti sťažovali na nebeskú mannu a spomínali na egyptské uhorky? Prečo sa starší syn nahneval na otca pre odpusteného brata? A ako môže Božia štedrosť voči iným odhaliť závisť v našom vlastnom srdci?

Dozviete sa, ako sa nestať «bezchybným, ale urazeným» kresťanom a prečo je pre nás životne dôležité budovať «infraštruktúru pamäti».

Kľúčové myšlienky:

«Keď žijeme každý deň vnútri zázraku, zvykneme si naň a začneme sa sťažovať. Nevšímame si Božie zabezpečenie a spomíname na egyptské uhorky».

«Nedovoľ závisti, aby ti pokazila srdce, keď Boh zo svojej milosti požehnáva niekoho iného. Raduj sa za druhých, aby ťa tvoja nespokojnosť neposlala na koniec radu».

«Starší brat nikam neodišiel, ale žil so skreseným srdcom. Môžeme žiť v plnosti Božieho dedičstva a pritom sa cítiť ako chudobní sluhovia na výplate».

«Vytváraj si "infraštruktúru pamäti". Rob si zárezy a pamätníky, aby si nezabudol, ako ťa Boh vyviedol z tvojej púšte a aké zázraky urobil».